SVIATOSTI

Sviatosť krstu

 Krst, brána sviatostí, je nevyhnutný na spásu, skutočne alebo v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, preporodzujú sa na Božie deti a nezmazateľným znakom sa pripodobňujú Kristovi.

Krst je sviatosťou očisťujúceho a posväcujúceho znovuzrodenia v duchu a milosti Ježiša Krista. Právne je to sviatostný akt začlenenia človeka do Cirkvi, v ktorej spásonosný Ježišov život už našiel svoju neporušiteľnú, sviatostne telesnú prítomnosť vo svete ako nový a súčasne najpôvodnejší počiatok ľudstva, ktoré sa previnilo v Adamovi. Povahou krstu je nezmazateľne spečatené začlenenie do sviatostného stelesnenia spásy v mystickom tele Ježiša Krista, t.j. v Cirkvi predchnutej a posvätenej Ježišovým duchom. Na základe tejto skutočnosti nemôže byť krst opakovaný. Pri tomto pojatí krstu je začlenenie do Cirkvi tiež prvým základným pôsobením krstu. Súčasne, za predpokladu dostatočnej dispozície, je krst prostriedkom pre získanie plnosti krstnej milosti. Táto spôsobuje obnovenie starého človeka vo vnútornom získaní Božej milosti a pripodobení sa k smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. Krstom a mocou Kristovho Ducha prítomného v Cirkvi a skrze Cirkev sa toto pripodobenie realizuje, odpustením večných i časných trestov za hriechy. Krst dáva znovuzrodenie k novému životu v Ježišovi Kristovi, a preto bez krstu nemôže byť tento nový život sám o sebe prijatý. Krst ako sviatosť, ktorá uvádza do Ježišovho spoločenstva a ako sviatosť milosti, ktorá je vyjadrená v dejinnej viditeľnosti tohto spoločenstva, je nevyhnutnosťou samotnej Cirkvi ku spáse.

Krst sa vysluhuje podľa poriadku, ktorý predpisujú Cirkvou schválené liturgické knihy. Výnimku predstavuje prípad súrnej potreby, kedy sa musí zachovať v liturgii vysluhovania krstu to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti (Kan.850 CIC). Spôsob slávenia krstu ako aj jeho prípravy určujú kánony 851-860 CIC. Ide predovšetkým o riadnu prípravu krstenca, rodičov a krstných rodičov. V prípade krstu dieťaťa je potrebná náležitá príprava rodičov a krstných rodičov, lebo oni preberajú zodpovednosť za krstenca. Za dieťa sa pokladá ten, ktorý nie je zodpovedný za seba. Krst má byť udeľovaný buď ponorením do vody alebo poliatím vodou, pri zachovaní predpisov stanovených Konferenciou biskupov príslušnej krajiny. Rodičia a krstní rodičia majú dbať na to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.Kánon 861 CIC hovorí, že riadnym vysluhovateľom krstu je biskup, kňaz a diakon pri zachovaní kánonu 530, bod 1. CIC. V prípade neprítomnosti alebo znemožnenia prítomnosti biskupa, kňaza, alebo diakona dovolene krst udeľuje katechéta alebo iný, koho na túto úlohu miestny ordinár určil. V nevyhnutnom prípade každý človek, vedený náležitým úmyslom chcieť pokrstiť. Duchovní pastieri, najmä farári majú mať starosť o to, aby veriaci boli poučení o správnom spôsobe krstenia. Ďalšie nariadenia týkajúce sa udelovateľa krstu špecifikujú kánony 862 a 863 CIC.

Čo na zápis?
Na zápis ku krstu je potrebné, aby prišiel o krst dieťaťa požiadať aspoň jeden z rodičov na farský úrad v čase úradných hodín kancelárie, prípadne telefonicky dohodnúť stretnutie s kňazom.

Je potrebné priniesť:
1. rodný list dieťaťa;
2. informácie o krstných rodičoch (krstný rodič musí byť praktizujúci kresťan - katolík, ktorý prijal všetky iniciačné sviatosti, nerozvedený);
3. ak rodičia žiadajú o krst nie v mieste kánonickeho bydliska, treba povolenie miestneho správcu farnosti (licencia ku krstu.
Náuka pred krstom
Poučenie rodičov (prípadne krstných rodičov) pred krstom sa vykonáva zvyčajne v kancelárii farského úradu (ak nie je vo farských oznamoch povedané niečo iné). Dátum náuky a predbežne aj krstu sa určuje pri zápise.
Vysluhovanie sviatosti krstu
Krstíme zvyčajne v nedeľu cez sv. omšu o 10.30hod. alebo po sv. omši o 11.30hod.. Kedy sa krstí je po dohode medzi kňazom a rodičmi dieťaťa.

Sviatosť Manželstva

Sviatosť pomazania chorých

 Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
"Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: 'Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní."Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Túto sviatosť môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Na jej udelenie používajú olej posvätený biskupom alebo, v prípade potreby, kňazom, ktorý sviatosť vysluhuje.
Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje osobitnú milosť tejto sviatosti.Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:

• spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;

• posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;

• odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;

• navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;

• prípravu na prechod do večného života. (KKC 1499-1532). 

Sviatosť zmierenia

 Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia. Cirkevní Otcovia predstavujú túto sviatosť ako "druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti".
Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie; čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti; povzbudenie k ľútosti; spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi; uloženie a prijatie pokánia; kňazovo rozhrešenie; modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.

Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, "aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté...
Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné.
"Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve." Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, "zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou". ­ Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé "duchovné vzkriesenie", prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej autority dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy.
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:

• zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť;

• zmierenie s Cirkvou;

• odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;

• odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;

• pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;

• vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.

Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. (KKC 1422-1498)

Vysluhovanie sviatosti pokánia a zmierenia - spovedanie v našej farnosti:

Vysluhovanie sviatosti zmierenia je každý deň (v nedeľu pred rannou sv. omšou) vždy pol hodinu pred začiatkom každej sv. omše.

Pred sviatosťou zmierenia je potrebné si vykonať spytovanie svedomia

Sviatosť Eucharistie

 Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života.

Tí, čo boli krstom povýšení na hodnosť kráľovského kňazstva a birmovaním hlbšie pripodobnení Kristovi, prostredníctvom Eucharistie majú s celým spoločenstvom účasť na samej Pánovej obete.

"Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy." (KKC 1322-1323)

Príprava na prvé sväté prijímanie

Príprava detí prebieha systematicky v rodinách a následne počas vyučovania náboženstva na základnej škole od 1. ročníka. Žiaci 3. ročníka odovzdajú záväzné prihlášky na hodinách náboženstva prostredníctvom kňaza, ktorý ich náboženskú výchovu vyučuje. S prihláškou je potrebné odovzdať aj krstný list dieťaťa (ak nebolo pokrstené v niektorej z iných farností).

Podmienky pre slávenie prvého sv. prijímania detí:

1. Účasť na bohoslužbách

2. Primerané vedomosti

3. Svedectvo o krste

Sviatosť birmovania

 Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Príprava na birmovanie má viesť kresťana k hlbšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi , aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza, prebiehajúca v škole i vo farnosti, usilovať o prebudenie vedomia k príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, ako aj farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov. Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti.

Kandidát/ka na prijatie sv. birmovania má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého. Horlivejšia modlitba ho/ju má pripraviť, aby poslušne a ochotne prijal/a silu a milosti Ducha Svätého. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Túto zodpovednosť dosvedčujú predovšetkým tým, že vytvárajú rodinu, kde vládne ako pravidlo nežnosť, úcta, odpustenie, vernosť a nezištná služba. Táto výchova sa uskutočňuje vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí, ktoré sľúbili pri krste. Preto sa od Vás, rodičia kandidátov sviatosti birmovania, vyžaduje: Aby ste svojho syna/dcéru viedli k pravidelnej účasti na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky, k pravidelnej rannej a večernej modlitbe, ku konaniu dobra a zachovávaniu Božích a Cirkevných prikázaní, ku kajúcnosti a pokore, k užšiemu spojeniu s Ježišom vo sviatosti zmierenia a v Eucharistii, k prehĺbeniu vedomosti o Duchu Svätom a sv. birmovania.

Pán Ježiš povedal: "Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach" / Mt 10, 32-33/.

Poznámky:

• Ak birmovanec nebol pokrstený vo farnosti Zbehy, treba aby spolu s týmto tlačivom( prhláškou) priniesol birmovanec svoj krstný list z farnosti, kde bol pokrstený.

• Pokiaľ náhodou birmovanec nebýva v Zbehoch alebo v Čakajovciach, je potrebné aby si od farára z farnosti, z ktorej birmovanec pochádza, vyžiadal povolenie (tzv. licencia k prijatiu sviatosti birmovania) pre prijatie sviatosti birmovania vo Farnosti Zbehy. Licenciu k birmovaniu (teda povolenie) odovzdá birmovanec spolu s týmto tlačivom na farskom úrade.

• Keď niekto z rodičov nie je rímskokatolíckeho vierovyznania, za priezvisko je náležité napísať jeho náboženstvo.

Spolu s podpísanou prihláškou je potrebné odovzdať:
Krstný list - toto sa týka tých, ktorí boli pokrstení mimo farnosti Zbehy
Povolenie od svojho farára - miestom vysluhovania sviatostí je domáca farnosť. Tí, ktorí bývajú v inej farnosti ako Zbehy a majú vážny dôvod prijať sviatosť birmovania v našej farnosti, budú potrebovať POVOLENIE prijať sviatosť birmovania na území našej farnosti od svojho farára.

Samozrejmosťou sú vedomosti z náboženstva v rozsahu učiva ZŠ a aktívny duchovný život, teda pravidelná nedeľná učasť na sv. omši, účasť na sv. omšiach a pobožnostiach určených pre birmovancov, pravidelné pristupovanie k sviatosti zmierenia (minimálne pred Vianocami a Veľkou nocou) a aktivita na hodinách náboženstva v škole, tiež na mládežníckych stretnutiach.